Začal byť nervózny a vykrikoval veci, čo vôbec neboli pravdou.

Hovoril o tom, ako si ho nevážim, aká som neschopná, a totálne

deptal moju psychiku svojimi výmyslami.

Bola som hotová z toho, čo sa práve deje.

Prebehol mi mráz po chrbte. Jediné, čo mi v tú chvíľu napadlo, je

zobrať telefón, a zavolať aspoň mojej mame.

Povedať jej, že to nezvládam, že už to neviem vydržať.

Byť v cudzom meste a ocitnúť sa v zajatí tyrana – to bolo na mňa moc.

On však mobil schmatol, vyhodil ho von oknom na ulicu, a keď

som sa rozbehla von dverami, že si idem pre neho, tak ma zamkol v izbe.

Bez mobilu, sama, s pocitom neskutočnej skľúčenosti a úzkosti, som

nevedela, čo robiť.

Nebolo v ňom kúska citu a ja som sa bála, aby mu ešte viac nepreplo...

aby sa nestalo niečo horšie. Facka nebola nič v porovnaní s tým, ako ma

dokázal psychicky zdeptať.

Zrútila som sa. Opäť.“

UKÁŽKY