„Nenávidíš ma,“ jeho chladný, ostrý hlas zaťal do toho božského ticha a ono sa úplne pominulo.

Nevedela som, čo mám povedať. Ani sama som nevedela, či ho nenávidím. Všetko sa dnes zmenilo... a možno ani nie. Možno...

Ani neviem ako, zrazu som len stála na nohách a vedela som, že musím vyzerať ako šialenec... cítila som sa tak. Dýchala som rýchlo a nahlas a celá som sa triasla... od zúfalstva, od nervov, od hnevu.

„A čo na tom záleží?!“ skríkla som a môj hlas sa ozýval po celej čistinke. „Je jedno, či ťa nenávidím, alebo nie! Je to jedno! Pretože teraz som tu s tebou a je mi dobre a viem, že teraz nechcem nič iné. Ide iba o to, čo je teraz...“

UKÁŽKY