Renáta Eliašová

Keď som sa pokúšala dostať do podvedomia Slovákov, musela som niečo podniknúť a zviditeľniť sa.

Začala som v školskom časopise Správne Dievča. Keď v roku 1995 básnik Ľudovít Fuchs spolu s ďalšími nadšencami založil

záujmové združenie autorov Generácia som ani na chvíľu nezapochybovala a aktívne som sa zapojila do jeho činnosti.

Začala som verejne činne pracovať. Na medzinárodnom knižnom veľtrhu Incheba Bratislava – na výstave medzinárodných

kníh Bibliotéka v roku 1999 som prvý krát verejne predniesla poviedku s názvom Ľudské Oko.

Medzi divákmi sedel aj básnik Ľudovít Fuchs, ktorý bol z môjho prednesu nadšený a dovolil si ma oficiálne pozvať do jeho vydavateľstva.

Pri osobnom stretnutí s ním v redakcii ODKAZ, sme prediskutovali štýl a kvalitu môjho písania a veľmi pozitívne ohodnotil môj autorský talent.

Pri odchode mi odovzdal svoju básnickú zbierku s venovaním, pričom ma povzbudzoval a poprial mi veľa šťastia pri mojej ďalšej literárnej činnosti.

Potom to už išlo ako na bežiacom páse. Nasledovali ďalšie diela ako Svetelná žiara a Graffiti, ktoré boli uverejnené v slovenskom rozhlase

v roku 2000, kde sa prednášajú literárne úryvky, úvahy a básne, čítali ich Nataša Kulíšková a Marián Šidlík.

Onedlho nato mi v časopise pre mladú literatúru a umenie s názvom Dotyky vyšla poviedka Winston.

Moju literárnu činnosť si tak všimlo aj občianske združenie Mladá éra autorov 2000, ktorá so mnou nadviazala kontakt a poskytla

mi priestor na uverejnenie mojich literárnych diel a ilustrácií. Na ich inšpiráciu som sa stala ich aktívnou autorkou a dostala som tak možnosť

publikovať svoju tvorbu širokej verejnosti. Vydali mi zbierku noviel s názvom Láskanie a poviedku Šaman na koni, ktoré sú

dostupné na Martinuse a v kníhkupectvách po celej Slovenskej republike. Literárne duše podnikajte a zviditeľňujte sa!