Martina Miková

Som úplne normálnou matkou absolútne dokonalej dcéry a vášnivou vyznávačkou písaného slova a to nielen vtedy, keď ho píšem ja.

každý jeden deň som prežila spriaznená s knihami. Otcova láska k čítaniu sa preniesla aj na mňa a ja som ju vybrúsila až do extrému.

Knihy sú mojím iným svetom, ktorý je pre mňa rovnako reálny, ako bežný život. Ako dieťa som rodičov privádzala do zúfalstva, keď som sa za nimi batolila s neodmysliteľnými rozprávkami v ruke a vehementne sa dožadovala čítania, teraz mi to vracia moja vlastná dcéra.

Milujem čítanie a často sa do toho tak zahĺbim, že s realitou ma púta len veľmi tenučké vlákno. Rovnako milujem písanie, začala som hneď v prvej triede, len čo som sa naučila spájať písmenká do slov. A odvtedy som neprestala.

Ako študentka som občas so svojou tvorbou vyhrala zopár literárnych súťaží, no nikdy som to nepokladala za ktovieaký úspech. Ten prišiel až minulý rok, keď som sa rozhodla dať jedno zo svojich dielok na internet. Spätná odozva bola taká úžasná a motivujúca.

Fantázia je krásny svet, ktorý ma vťahuje do seba a ja sa ochotne nechám unášať.

Dlho som však mala problém nájsť ten „svoj žáner“. Písala som všetko od rozprávok cez dobrodružnú literatúru až po kriminálku.

Napokon som sa našla v paranormal romance a dúfam, že moje príbehy sa budú čítať rovnako dobre, ako sa mne písali.

Neskôr som začala svoju tvorbu publikovať na internete, kde mala takisto pozitívny ohlas - takže i stúplo sebavedomie a rozhodla som sa skúsiť písať "profesionálne". Často počúvam, že v dnešnej dobe nie je na čítanie čas. Rovnako je to aj s písaním, ale... písať je pre mňa to isté, čo dýchať a tak každý večer, keď rodinka zaspí, sadám k počítaču a venujem sa tomu, čo robím najradšej.

Mojou najlepšou kritičkou je moja 4-ročná dcéra. Niekedy jej čítam vhodné pasáže z mojich diel a ona sa tvári vážne a prikyvuje a napokon

povie: Mami, je to pekné, ale vôbec som tomu nerozumela. To ma vždy spoľahlivo uzemní, keby som chcela nedajbože spyšnieť. :-)