Rozália Novotná

Narodila som sa v jeden letný večer 20.07.1988, na ktorý nikdy nezabudnem. V tento večer ma uložili do priesvitnej truhly. A tak po dvoch mesiacoch som konečne vyletela z hniezda a svojimi hnedými očami spoznávala svet. Po pár rokoch hrania a spoznávania sveta som musela ísť do prísneho vychovávateľského tábora, ktorý nazvali škôlka. No keďže som bola taká múdra a všetko som vedela, po 1 roku v tomto tábore som ostala doma a celý čas sa hrala a zabávala aj s mojím bratom, zatiaľ čo naši "hlúpi" rovesníci tvrdli v tomto tábore. Lenže šťastie ma po 3 rokoch zase opustilo a znova ma prihlásili do podobného tábora, ale ten netrval tri roky, ale deväť. A po celý tento čas mi rodičia rozvíjali moju fantáziu a výslovnosť krásnymi a záhadnými rozprávkami. Tým sa moje srdiečko upälo na rozprávky. Jednu po druhej som hltala a začala som sa ich učiť naspamäť a recitovať na súťaži Hviezdoslavov Kubín. No môj smer  života upútalo herectvo. Začala som hrať rôzne postavy od Nastenky v Mrázikovi cez Dvanástich Mesiačikov. Keďže sa neskôr krúžky zrušili prestala som hrať. Môj život sa vtedy začal zase uberať iným smerom, začala som písať básne no, ale tie časom vystriedali priatelia a hry. Vtedy som si zbalila veci a na krídlach vetra odišla na ZSŠD a S v Nových Zámkoch. Moju myseľ vtedy zase upútali knihy. Čítať ich a rozvíjať svoju fantáziu je pre mňa relax, a tak som sa rozhodla zase začať písať. A dnes? Dnes píšem básne a poviedky, ktoré sú na internete a v školskom časopise. Prihlásila som sa aj do súťaže Novomeského Nitra, kde som bohužiaľ nezvíťazila. No a tak ako lupene kvetov čo letia svetom a nevedia, kde sa zastavia, ani ja neviem čo mi budúcnosť prinesie. Snažím sa dobiť maturitu. A potom možno nejakú Vysokú umeleckú školu, ale to je ešte ako sa povie vo hviezdach.