Hana Tóthová

Moje modrozelené oči uzreli svetlo sveta 21.6.1987 v Nových Zámkoch. Odvtedy prešlo už  zopár rôčkov.

Od malička som bola neposedná a veľmi zvedavá. Mala som rada knižky a všetko v čom sa dalo listovať a do čoho sa dalo písať. Táto moja záľuba sa prejavovala tak, že som často brala učebnice a zošity svojej staršej sestry a prezerala si ich.

Vyrastala som na mieste s poetickým, možno trochu aj romantickým názvom Lipová preto ma neskôr zaujala poézia. Som dosť výrečná a rada som recitovala veršíky naspamäť. Z tohto dôvodu som sa zopárkrát zúčastnila na recitačných súťažiach, ktoré usporadúvala naša škola v Lipovej ktorú som navštevovala. Vo štvrtom ročníku sa mi podarilo dostať do televízneho programu Majstra N pre mladé talenty s názvom: Kamera M kde som recitovala básničku o snehuliakovi, s ktorej písaním mi vtedy pomohla mamka. Odvtedy, hoci to bola príjemná skúsenosť, z neznámych príčin sa u mňa objavila nečakaná zlá vlastnosť - tréma . Tak som si povedala, že to skúsim z opačného konca. Pre zmenu som teda začala veršíky sama písať. Nakoľko sa celkom slušne rýmovali moja dobrá učiteľka slovenského jazyka a literatúry ich poslala niekoľkokrát do literárnej súťaže  „Prečo mám rada Slovenčinu a Slovensko“, kde som nedosiahla žiadne väčšie úspechy, no v ôsmom ročníku sa mi podarilo umiestniť v okresnom kole tejto súťaže na 9.mieste v kategórii próza s krátkou poviedkou Jeseň a Príroda.

V súčasnosti vo voľnom čase rada píšem poéziu a trošku aj prózu.

Chcela by som sa pokúsiť uplatniť svoje výtvory v literárnych kruhoch, čo je otázka veľmi vzdialenej budúcnosti, tak som šťastná, že niektoré z nich sú na internetových stránkach spoločnosti MEA a dúfam, že niekoho, kto rád číta zaujali.