Slavoj Vlček

Písať som začal vlastne už na základnej škole. Vtedy som písal v podstate pre spolužiakov a moje "výtvory" kolovali v triede a čítali sa pod lavicou.

Každý o tom vedel, a tak ma triedna učiteľka požiadala, aby som s 3 ďalšími spolužiakmi začal vydávať triedny časopis pod názvom "Náš hlas".

Zároveň s ním som vydával pre našu chlapčenskú partiu ďalší časopis. Ten prvý bol mesačník, ten druhý "vychádzal" každý pondelok.

Okrem toho som bol aktívnym členom Miestnej ľudovej knižnice. Aj tam som vydával časopis.

Vo všetkých týchto troch časopisoch boli moje poviedky, hoci v tom poslednom boli výhradne poviedky (nielen moje, ale kohokoľvek, kto bol členom knižnice a bol schopný niečo napísať).  Toto všetko však boli len "neoficiálne" publikované poviedky.

Vlastne prvou poviedkou, ktorú som publikoval, bola v r. 1962 vydaná poviedka "Kuraisson" (brazílsky druh termitov) v časopise "Latinská Amerika", ktorý vydával vtedajší, dnes už nejestvujúci Dom kubánskej kultúry (Casa de la Cultúra Cubana) v Prahe. Poviedka bola ale uverejnená pod "brazílskym" pseudonymom.

Medzitým som sa zúčastnil niekoľkých súťaží zahraničného vysielania taiwanského rozhlasu, ktorý sa vtedy volal Hlas Slobodnej Číny, neskoršie Radio Taiwan International. Každý účastník dostával za odmenu drobné suveníry s taiwanskou tematikou.

Posledné uverejnené poviedky mi vyšli v regionálnom mesačníku, distribuovanom zadarmo do rôznych predajní s inými reklamnými letákmi, ktorý publikoval práce neznámych autorov z rôznych regiónov. Každý región mal tento mesačník vlastný, ale nie som si istý, či ešte vôbec vychádza, lebo som ho nikde nevidel už pol roka.

Svoju tvorbu som sa vždy orientoval na tých, ktorí o ňu prejavili záujem, a tak bývala dosť úzko špecifikovaná: takmer výhradne to boli horory, science-fiction, fantasy a rozprávky.